Tokajské pivnice

Tokajské pivnice

Vinohradnícka oblasť Tokaj je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Prvopočiatky pestovania viniča v tejto oblastispadajú do obdobia nadvlády Rimanov, kedy bol kraj súčasťou Panónie. Je všeobecne známe,že Rimania mali k hroznu a obzvlášť k vínu mimoriadne pozitívny vzťah. Po úpadku Rímskejríše pokračovali v pestovaní viniča starí Slovania.

Prvá oficiálna písomná zmienka o Vinohradníckej oblasti Tokaj je z roku 1248, kedy kráľBélla IV. daroval vinicu a vínny domček pri Sárospataku pre Levočské prepoštstvo. Odspomínaného roku sú literárne pramene o Tokaji a jeho viniciach pomerne časté. Veľkézásluhy o rozvoj pestovania viniča v Tokajskej oblasti priznáva história taktiež kráľoviMatejovi Korvínovi (1458-1490).

Paradoxne, významný podiel na charaktere a technologickom postupe výroby tokajských vínzanechal vpád Turkov v roku 1528. Počas dlhých 170 rokov zostala celá oblasť podTureckým panstvom. Vpád krymských Tatárov bol podnetom na budovanie tokajských pivnícv tufoch sopečného pôvodu, ktoré sa pôvodne budovali ako úkryty ľudí a majetku predlúpežnými vojskami a nájazdmi nepriateľa. Postupom času sa však zistilo, že dlhoročnédozrievanie vína v pivniciach má mimoriadne priaznivé účinky na jeho chuť i celkovúkvalitu.

Pôvodné tokajské pivnice mali veľmi úzke chodbové priestory, cez ktoré mohol prejsť ibajeden človek. V ďalšej časti sa náhle rozširovali a tvarom pripomínali hrušku.

V prirodzenej vegetácii sa na stenách tufových tokajských pivníc vytvárajú skupinysivočiernych hýf. Pleseň Cladosporium cellare má spočiatku biele, neskôr sivé až čiernemycélium. Dobre vegetuje na tých horninách, ktoré vznikli sopečnou činnosťou (andezity,ryolity a ich tufy).

V pivničnom hospodárstve sa venuje veľká pozornosť známej tokajskej plesni Cladosporiumcellare z triedy nedokonalých húb – Fungi imperfecti. Pleseň žije v symbióze s tokajskýmvínom a prostredím tokajských pivníc. Je biologickým filtrom čistoty ovzdušia a vlhkostnýchpomerov v pivnici. Pre svoj rast vyžaduje minimálne 85%-nú relatívnu vlhkosť. Pri vysokejrelatívnej vlhkosti sa nasycuje vodnými parami, pri nízkej ich vypudzuje. Dozrieva nielen nastenách pivnice, ale aj na dubových sudoch, iných nádobách a fľašovom víne v archívochvýrobcov vína. Pleseň Cladosporium cellare priaznivo ovplyvňuje rýchlejšie dozrievanietokajského vína.

Areál vínnych tufových pivníc vo Veľkej Tŕni je pamiatkovou zónou a niektoré pivničnéportály sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Tvorí ho 33 samostatných, kamennýchpivničných portálov, ktoré sú vyhĺbené do sopečných vyvrelín na vinohradníckom honeKeska. V podzemí sa nachádza približne 100 vínnych pivničiek malých vinárov – gazdov.Pivnice sú kopané ručne, bez použitia rôznych podporných materiálov (betón, tehly)v rôznych hĺbkach pod zemou. V pivnici je celoročná konštantná teplota 9-11°C a relatívnavysoká vlhkosť 80-90%.

Vínne tufové pivnice sú širokej verejnosti prístupné počas vinárskych spoločenských podujatí,ktoré organizuje o.z. Tokajské pivnice ( www.tokajskepivnice.sk ), obec Veľká Tŕňa alebo nazáklade vopred dohodnutej prehliadky a ochutnávky s jednotlivými vinármi – gazdami.

Tešíme sa na Vašu návštevu.

Na zdravie priatelia